Farnosť Hronec

2. Pod farnosť Hronec patrila aj jej filiálka Osrblie, ktorá nemala kostol. Ľud v Hronci ako aj v Osrblí bol čisto slovenský a čisto katolícky.
V Osrblí mali len kaplnku Preblahoslavenej Panny Márie, ktorá bola vystavená roku 1820.
To, že drevený kostolík už pre hrončiansku farnosť nevyhovoval, bolo každému jasné. Preto aj kňaz František Haszil horlivo pracoval na tom, aby bol v Hronci postavený nový kostol. To sa mu aj podarilo, lebo už 19. mája 1811 bol slávnostne posvätený základový kameň nového chrámu. No napriek tomu sa však so stavbou nemohlo pokračovať, lebo začali napoleonské vojny. Základy pre nový kostol boli položené v bývalej farskej záhrade pri zvonici. Stavba bola pozastavená až do roku 1825. Vtedy bola určená komisia z Banskej Bystrice, aby preskúmala miesto, či je vhodné pre svoj účel. Táto komisia však konštatovala, že miesto pre stavbu kostola je nevhodné, lebo započaté základy boli trvale zaplnené vodou. Preto sa od pôvodného zámeru muselo upustiť. Našlo sa nové miesto a bolo vytýčené tam, kde teraz stojí kostol.
V.S.

3. Po kňazovi Františkovi Haszilovi bol krátko v Hronci kňazom Benedikt Schvartzl. Po ňom prišiel priebojný a zaslúžilý Ignác Rubesch, ktorý stavbu nového chrámu urýchlil. Roku 1825 vypracoval štatistiku, dľa ktorej bolo v Hronci 1150 duší, vo filiálkach Štiavnička - Chvatimech 46, a v Osrblí 257. Celá farnosť tak mala spolu 1453 katolíckych duší. V nedeľu a vo sviatkoch chrám boží údajne navštevovalo okolo 700 ľudí. Pritom počet obyvateľov obce stúpal.
Pôvodne mal mať nový kostol rozmery kostola zo Sklených Teplíc, kde ale chodilo do kostola sotva 300 ľudí. Farár Rubesch s tým nesúhlasil a žiadal o kostol väčších rozmerov. Podarilo sa mu vrchnosť presvedčiť a tak sa začal nový kostol stavať. Už 15. júla 1825 začali robotníci rozoberať drevený kostolík, aby materiál mohol byť použitý na novostavbe. Potom 26. júla na sviatok sv. Anny bol slávnostne požehnaný základ terajšieho kostola. Základný kameň s pamätnou tabuľou vážil údajne 10 metr. centov.
Niektoré rozmery stavby:
dĺžka chrámu - 36 m
šírka - 12 m
výška - 10 m
výška veže - 24 m
hrúbka múrov - 2,4 m
Celú stavbu viedol murársky majster Leopold Gašparetz. Jeho šporlivosťou
z preliminovanej sumy na stavbu 7168 florenov odčerpal len 6742 florenov.

4. Práca sa rozbehla neuveriteľne rýchlo.Koľko pracovníkov sa podieľalo na nej, nie je zaznamenané. Isté je, že práca bola veľmi namáhavá, veď bez akýchkoľvek mechanizmov pracovali s kameňmi o váhe 6 až 12 centov. Zaznamenané je, že vďaka veľkej usilovnosti bol kostol so sakrestiou pokrytý tak, že 30.októbra sa mohli všetci robotníci rozísť na zimnú prestávku. V nasledujúcom roku 1826 začali pracovať v máji. Tempo prác bolo veľmi vysoké , veď l. júla o 16 hodine bol vyložený na vežu liatinový kríž. Tomu primeraný bol aj orol spočívajúci na železnej cisárskej korune.To všetko i s dvoma železnými tabuľami vážilo údajne 12 centov.Ten kríž na vežu vyložil so spolupracovníkmi majster Leopold Gasparetz. Akú veľkú prácu vykonali robotníci vidieť aj z toho, že takú na tú dobu monumentálnu stavbu vystavili za 178 pracovných dní.
Toto veľké a pre Hrončanov tak veľmi pamätné dielo bolo 19. augusta 1826 popoludní za oslavnej salvy mažiarov po namáhavých prácach dokončené. Obloky však neboli založené, pretože objednané neboli ešte dodané. Založené však boli len 30.septembra. Vymaľovanie oltára bolo ukončené 2. septembra. Dievčatá vyčistili kostol a učiteľ Jozef Fassko nainštaloval organ prenesený zo starého kostolíka. Posviacka tohto nášho chrámu bola 3. septembra r. 1826 .

5. Práca sa rozbehla neuveriteľne rýchlo.Koľko pracovníkov sa podieľalo na nej, nie je zaznamenané. Isté je, že práca bola veľmi namáhavá, veď bez akýchkoľvek mechanizmov pracovali s kameňmi o váhe 6 až 12 centov. Zaznamenané je, že vďaka veľkej usilovnosti bol kostol so sakrestiou pokrytý tak, že 30.októbra sa mohli všetci robotníci rozísť na zimnú prestávku. V nasledujúcom roku 1826 začali pracovať v máji. Tempo prác bolo veľmi vysoké , veď l. júla o 16 hodine bol vyložený na vežu liatinový kríž. Tomu primeraný bol aj orol spočívajúci na železnej cisárskej korune.To všetko i s dvoma železnými tabuľami vážilo údajne 12 centov.Ten kríž na vežu vyložil so spolupracovníkmi majster Leopold Gasparetz. Akú veľkú prácu vykonali robotníci vidieť aj z toho, že takú na tú dobu monumentálnu stavbu vystavili za 178 pracovných dní.
Toto veľké a pre Hrončanov tak veľmi pamätné dielo bolo 19. augusta 1826 popoludní za oslavnej salvy mažiarov po namáhavých prácach dokončené. Obloky však neboli založené, pretože objednané neboli ešte dodané. Založené však boli len 30.septembra. Vymaľovanie oltára bolo ukončené 2. septembra. Dievčatá vyčistili kostol a učiteľ Jozef Fassko nainštaloval organ prenesený zo starého kostolíka. Posviacka tohto nášho chrámu bola 3. septembra r. 1826 .

6. Na vysviacku nášho kostola dňa 3. septembra o 8.00 hodine prišla početná procesia z Valaskej. Aj zo susedných dedín prichádzalo do Hronca veľa ľudí. Zaznamenané je, že v Hronci v ten deň bolo asi 2000 hostí. Také množstvo zídeného ľudu Hronec predtým nevidel. Na dané znamenie o 9.30 Michal Fodor, titl. vicearchidiakon distriktu breznianskeho, farár z Dubovej, sprevádzaný veľkým počtom kňazstva začal vysviacku chrámu. Vo vnútri boli hostia, domáci a tí, čo sa nevmestili do vnútra stáli okolo kostola. Slávnostnú kázeň mal Ignác Hrdina, farár z Valaskej. Po kázni išla veľká procesia za streľby mažiarov a zvuku zvonov pre Najsvätejšiu sviatosť oltárnu, aby bola prenesená do nového chrámu. Potom slúžil sv. omšu—prvú v tomto chráme ndp. kanonik M. Fodor. Na chóre spieval brezniansky spevokol. Ofera so zvončekom vyniesla vtedy 60 zlatých, čo bol veľký peniaz. Po skončení tejto sv. omše slúžil miestny farár druhú sv. omšu pre Hrončanov, lebo oni cez prvú neboli vnútri—dali prednosť hosťom. Táto slávnosť vysviacky sa skončila o 12.30. Na slávnostnom obede podávanym na fare sa zúčastnilo do 50 osôb. Prvým pokrsteným v novom chráme bol 8. septembra 1826 Michal Klemens, syn Zuzany a Ondreja Bendík

7. Oltár vystaval majster Leopold Gašparetz, jeho maľbu previedol Matej Veisz a pozlátil ho Anton Schreiner z Polhory. Obraz patróna bol namaľovaný neskoršie, roku 1834. Bol namaľovaný na kovovej doske a maľoval ho maliar Jakobij. Na bočný oltár vpravo opatril Čížik r. 1840 obraz sv. Jána Nepomuckého. Už roku 1839 bolo nutné previesť opravu oltára, jeho zlatenia i nátery, pretože vlhkosť novostavby na ne pôsobila veľmi nepriaznivo. Väčšie opravy chrámu sa prevádzali r. 1895. Vtedy bola položená nová podlaha—terajšie terasso. Boli dané nové lavice, nová vnútorná maľovka. Lamperiu (drevený obklad stien) zhotovili z dubového dreva v železiarskom závode pod vedením Jána Sláčika. Dve spovedelnice zaopatril Henrich Allender. 14. obrazov krížovej cesty zaopatrili veriaci zo zbierok a milodarov. Dvere z dubového dreva zhotovil v Podbrezovej miestný stolár Ludvik Alberty. Okolie kostola bolo upravené a spevnené múrom. Roku 1900 bola objednaná socha Najsv. Srdca Ježišovho, potom sochy sv. Petra a Pavla. Roku 1902 bol postavený oltár Panny Márie - Matky Spasiteľa. O rok aj oltár k úcte sv. Jozefa. Obraz patróna
sv. Klementa bol premaľovaný r. 1904 a boli dokúpené ďalšie sochy.

8. Organ, ktorý slúžil v drevenom kostolíku bol premiestnený do nového kostola. Jeho pôvod nie je presne známy. Údajne pochádzal od rádu pp. Františkánov z Kremnice ako najstarší organ, či zakúpený nový organ
a v novembri aj posvätený. Tento sa behom času pokazil natoľko, že jeho oprava by bola veľmi nákladná, tak bolo rozhodnuté zakúpiť nový.
Ten bol zakúpený od firmy Angster r. 1897. Organistom vtedy bol učiteľ Štefan Šediba. Je to terajší organ s 13. mutáciami a dvojstupňovým manuálom. Od tých čias bol niekoľkokrát opravovaný. Zo zbierok veriacich a milodarov bola r. 1909 zakúpená nová monštrancia aj nové cirkevné rúcha.
Pôvodné okná na kostole boli vymenené roku 1913 za terajšie. Vyhotovil ich maliar Jozef Pálka z Budapešti a znázorňujú:
Pri pohľade od hlavného vchodu na olár na ľavej stene: Kristus na hore Olivovej, Mária Magdaléna, Sv. Rodina, Kristus vyháňajúci kupcov
z chrámu. Na pravej stene: Sedembolestná Panna Mária, Krst Spasiteľa, Narodenie P. Ježiša, Kristus do Emaus. Na chóre: Kristus klopajúci
na dvere.

10. Po prvej svetovej vojne sa začali objavovať na veži kostola vážne nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť. Drevené trámy boli už prehnité, to ohrozovalo statiku veže. Preto bolo rozhodnuté o generálnej oprave veže. Oprava sa zadala r. 1921. Prevádzala sa z lešenia, ktorého len stavba trvala niekoľko týždňov. Vrchná časť veže bola zrúcaná. Tesárske a murárske práce robili majstri z Podkoníc a Priechodu. Plech na opravenú vežu bol valcovaný vo valcovni na Chvatimechu a povrchove bol upravený pocínovaním v Podbrezovej. Vežu nim pokryl hrončiansky majster Vendelín Babjak. Kríž na vežu pozlátil Adolf Schmidt.
V rámci tejto generálnej opravy veže bola prevedená aj oprava vežových hodín. Túto dôsledne a bezplatne previedol Hrončan Klement Petráni. Hodiny išli vždy presne a spoľahlivo. Po opravách bol kostol z vonku obielený.
V tom čase bol rozvoj elektrifikácie zlievárenského závodu. Túto situáciu využili veriaci pod vedením p . dekana Ignáca Luckého a vybavili, že elektrická sieť 110 V striedavých bola zo závodu predĺžená až ku kostolu. Inštalačné práce v kostole preveviedol pod vedením Štefana Bendíka zdarma Ján Sedlák, Jozef Prukner, Anton Spišiak, František Petráni ml, Peter Morvay a Jozef Nemky. Elektrikárske práce boli ukončené pred Veľkou nocou r. 1925.
V pôvodnej m aľovke, na ktorú si ešte spomínam prevládala modrá farba stien zdobená krížikmi. Nad svätyňou bolo blankytné nebo posiate zlatými hviezdami. V tridsiatych rokoch minulého storočia bolo prevedené terajšie vymaľovanie vnútra chrámu. Maľoval ho akademický maliar Otto Doiinger žijúci v Hronci. To vymaľovanie bolo čiastočne opravované v osemdesiatych rokoch minul. storočia. Vtedy bolo aj nainštalované v kostole elektr. vykurovanie. To sa niekoľkokrát prerábalo a pre vysokú cenu elektr. energie je jeho využívanie vzhľadom na jeho efektívnosť problematické .

11. Veriaci v Osrblí mali už r. 1813 drevenú kaplnku, ktorú vystavil Martin Schvartzbacher a bola zasvätená Preblahoslavenej Panne Márie. V nej bola aj drevená socha Panny Márie a kríž Ukrižovaného. Zástupcovia veriacich v Osrblí v protokole zo dňa 2. júna 1822 sa zaviazali, že kaplnku budú udržiavať na svoje náklady v dobrom stave. Podpísani boli: Joanne Pejko, Georgius Schwartzpacher, Georgius Daniss, Joannes Spissak. Drevená kaplnka chátrala, preto bolo nutné vystavať novú murovanú z kameňa. Jej základy posvätil hrončiansky farár Ignác Rubesh 7. mája 1829. Kaplnka bola postavená za 4 mesiace. Dňa 20. septembra v tom roku po skončení bohoslužieb v Hronci išla veľká procesia Hrončanov a Valašťanov pod vedením farára Rubecha do Osrblia k posviacke tejto novej kaplnky. Po vysviacke, ktorá skončila o 11 hodine bol v dome horára Jána Pejku slávnostný obed. Záväzok o udržiavaní pôvodnej drevenej kaplnky sa prenieslo i na túto novú murovanú kaplnku. Zvonica bola drevená, umiestnená na kopci pri ceste vedúcej ku kaplnke. Pre vzrastajúci počet obyvateľov obce sa i táto kaplnka časom už javila ako malá. Začalo sa preto uvažovať o výstavbe nového kostola. K tomu sa pristúpilo v prvej polovici minulého storočia. Tento nový kostol je postavený na mieste bývalej kaplnky. Staval ho stavebný majster Hynek Kolík z Ľubietovej za veľkej pomoci miestnych ľudí. Zvony zo starej zvonici boli premiestnené do veže kostola. Organistami v tomto kostole boli učitelia Karol Lacko, Kamil Štolc, Alfonz Mojžiš. O hladký prebieh výstavby sa za veriacich staral vtedajši p. dekan farnosti Ignác Lucký. On i kostol v lete r. 1935 vysvätil.